Filozofia nášho chovu

Chováme na kvalitu, nie na kvantitu 

V chove v prvom rade myslíme na naše suky a ich život. Nechováme teda na suke príliš skoro, aby ona sama mala čas mentálne dozrieť (keďže mozog šteniat sa už v maternici formuje podľa aktuálneho mozgu matky) a ani ju nechceme do vysokého veku nechať rodiť, nech má šancu užiť si dôstojný život, nie len ako veteránka. Pri prvom vrhu sa riadime hlavne fyziológiou psa a myslíme na to, že u veľkého plemena sa panvové kosti zrastajú ,,napevno,, v 3. roku života. Snažíme sa teda prvý vrh situovať keď má suka 2,5-3 roky. V tomto období už je mentálne zrelá na odchov šteniat, ale ešte stále majú švy na panvovej kosti vlastnosti, ktoré umožnia počas gravidity mierne rozšírenie a teda uľahčíme jej pôrod.

Ak si spočítame, že gravidita trvá 2 mesiace + odchov šteniat ďalšie 2 mesiace + približne 2-3 mesiace trvá kým sa suka vráti do pôvodnej formy, tak nám z toho vychádza, že z roku života sme jej zobrali asi polovicu. Preto nechceme chovať na jednej suke mnoho vrhov, aby si užívala život aj v aktívnom veku.

Výber krycieho psa

Každý si určite myslí, že tá jeho fenka je najlepšia a najkrajšia a každý má pravdu. No ak chceme plemeno čo najviac priblížiť štandardu, musíme sa aj na vlastnú suku pozrieť kriticky, porovnať ju so štandardom a úprimne si priznať, kde by sme to mohli krycím psom vylepšiť. Vyberáme teda krycie psy na základe nedostatkov našich chovných súk, aby sme vo výsledku dostali zopár dokonalých jedincov. Prečo zopár ? Pretože nech by sme sa snažili akokoľvek, genetiku si na kolene nepoohýbame tak ako potrebujeme a ona si to zariadi po svojom. Každý chovateľ si musí priznať, že nie celý vrh je predurčený na ďalší chov. Ak aj máme početný vrh, tých ,,dokonalých,, do chovu budeme mať vždy len zopár. A je to tak v poriadku. Nemôže za to ani chovateľ, ani suka, ani pes. A hlavne to neuberá na hodnote žiadnemu šteniatku. Všetci môžu byť plnohodnotným a skvelým spoločníkom.