CACIB Nitra

29/03/2024

Z aktuálne dostupných zdrojov a štúdií je jasné, že domestikácia zohráva veľkú úlohu v reakcií psov na ľudské sociálno-komunikačné signály. Nesmieme sa však spoliehať iba na vrodené vlastnosti psov a poskytnúť im dostatočne pestré prostredie na správny vývoj. Vplyv environmentálnych faktorov začína ešte pred narodením v tele matky, a preto nemôže byť toto obdobie zanedbané. Po narodení však začína priamy vplyv chovateľa na ďalší sociálny vývoj psa a je preto na zvážení každého chovateľa, ako bude so svojím odchovom pracovať v tejto rannej fáze, ktorá mu poskytuje základ na zvyšok života.

Štúdie spomenuté v práci dokazujú, že nedostatočný kontakt s človekom v kľúčovom veku spôsobí problém v ďalšej komunikácii s ľuďmi a môže na šteňati zanechať trvalé následky v podobe celoživotného strachu z človeka. Na druhej strane pri správnom prístupe a bohatej socializácií pozorujeme, ako domestikácia vybavila psy už v rannom veku bohatými komunikačnými schopnosťami s človekom. Tesná blízkosť domácich psov k ľuďom im dáva príležitosť naučiť sa posilňujúce dôsledky sociálnej komunikácie s ľuďmi. 

Pes sa mu držal nablízku a vyžadoval kontakt, načo ho ošetrovateľ vždy pohladil. Tento jednoduchý kontakt s človekom bol postačujúci na to, aby psom klesla hladina kortizolu takmer na normálne hodnoty. Z experimentu bolo jasné, že psy boli viac pripútaní ku svojmu ošetrovateľovi, ako ku svojmu súrodencovi z vrhu, s ktorým strávili celý svoj doterajší život spolu v koterci (Tuber a kol. 1996).  

© 2024 Alba Patronus. All rights reserved.
Powered by Webnode Cookies